prof. PhDr. Marián Špajdel, PhD.

Mojím hlavným zameraním je psychológia a kognitívna neuroveda, predovšetkým kognitívne funkcie vo vzťahu k funkčnej asymetrii mozgu, spracúvanie zrakových a sluchových informácií rozličného charakteru, pozornostné procesy, vplyv emócií na kogníciu. K mojim odborným záujmom patrí tiež psychológia umenia (napr. vnímanie a hodnotenie umeleckého diela). Vo svojich výskumoch využívam techniku monitorovania očných pohybov (eyetracking), dichotickú stimuláciu, meranie variability srdcového rytmu (HRV), kožno-galvanickej reakcie (SCR, SCL) a EEG. Som autorom a spoluautorom viacerých výskumných a diagnostických metodík.

Zoznam mojich publikácií a citácií

Na Katedre psychológie FF TU vyučujem nasledovné predmety: Všeobecná psychológia I a II (Bc.), Prístrojové metódy v psychologickom výskume (PhD.), Aktuálne otázky kognitívnej psychológie (PhD.). V minulosti som vyučoval kurzy Štatistika I a II, Neuropsychológia, Neuropsychologická rehabilitácia kognitívnych funkcií.

Výskumné laboratórium

Som hrdý na to, že sa mi podarilo na Katedre psychológie FF TU vybudovať a etablovať výskumné laboratórium, ktoré umožňuje realizovať výskum v oblasti psychológie a kognitívnej neurovedy v medzinárodnej kvalite. V laboratóriu môžeme merať elektrickú aktivitu mozgu (28 kanálový EEG prístroj) aj fyziologické reakcie tela (HRV, SCR, SCL, EMG). Eyetracker nám umožňuje sledovať na aké miesto v priestore sa človek pozerá - môžeme napr. sledovať rozdiely v zameriavaní pozornosti a odhaľovať vedomé aj automatizované/nevedomé reakcie.

Informácie o vytvorených metodikách pre psychologickú diagnostiku a výskum

Vzťah kognitívnych schopností a funkčnej asymetrie mozgových hemisfér

Pri výskume spracovania sluchových podnetov používam (okrem iného) metodiku dichotickej stimulácie, ktorá je založená na simultánnej lateralizovanej prezentáci podnetov. V celosvetovom meradle sa venovala len malá pozornosť neverbálnym variantom dichotickej metodiky - preto som hrdý na to, že som autorom prvého slovenského pôvodného neverbálneho variantu dichotickej stimulácie, ktorý bol doplnený verbálnym variantom (metodika bola opísaná v publikácii: Špajdel, Jariabková, 2008).

Moja metodika dichotickej stimulácie sa uplatnila vo výskumoch sluchovopercepčnej laterality u zdravých detí aj u detí s vývinovými poruchami rečových a jazykových spôsobilostí (napr. Špajdel, Krajmer, Jariabková, 2007; Aiello et al., 2008; Špajdel, Jariabková, Krajmer, 2009), vo výskume sluchovej lateralizácie u mužov a žien a vo výskume vplyvu hudobnej skúsenosti na spracovanie neverbálneho a verbálneho materiálu (Špajdel, 2005; Špajdel, Jariabková, Riečanský, 2007), vo výskume spracovania rečových podnetov u detí s Landou-Klefnerovým syndrómov (Jariabková, Špajdel, Sýkora, 2011) a pri výskume selektívnej pozornosti (Riečanský, Špajdel, 2006; Špajdel et al., 2015a, 2015b).

Našli sme signifikantné vzťahy medzi výkonom v dichotickej stimulácii a elektrickou aktivitou mozgu (Špajdel, Riečanský, 2007), čo poukazuje na validitu metodiky dichotickej stimulácie pri stanovovaní sluchovopercepčnej laterality mozgu. Viacero prác sme venovali prejavom mozgových lézií rozličnej lokalizácie na sluchovú a zrakovú diskrimináciu a percepciu verbálnych i neverbálnych podnetov (Jariabková, Špajdel, Vargová, 2006; Špajdel, 2006; Špajdel, Jariabková, Puskeilerová, 2006).

V našich výsledkoch sa potvrdilo, že dichotická stimulácia citlivo reaguje nielen na poškodenie temporálnych lalokov (porovnaj Hugdahl et al., 2003) ale v jej výkone sa odrazí i poškodenie ďalších kortikálnych i subkortikálnych oblastí (porovnaj napr. Hugdahl et al., 1999; Levin et al., 1989). Metodika dichotickej stimulácie bola podrobne opísaná vo vedeckej monografiách "Dichotická stimulácia v kontexte neuropsychologického výskumu" (Špajdel, 2009) a "Dichotická stimulácia v psychologickej diagnostike" (Špajdel, 2020).

Jeden z variantov metodiky dichotickej stimulácie sme použili ako súčasť bimodálnej audiovizuálnej stimulácie pri výskume či je zameranie pozornosti do určitej oblasti priestoru z hľadiska jedinca univerzálne, alebo či existujú oddelené systémy pozornosti paralelne, samostatne a nezávisle fungujúce v jednotlivých senzorických modalitách. Výsledky poukazujú na to, že zameranie zrakovej priestorovej pozornosti je spojené s automatickým priestorovo identickým zameraním sluchovej pozornosti iba za určitých špecifických okolností (Špajdel, Riečasnký, 2011-a; Špajdel, Riečanský, 2011-b, Špajdel et al, 2015-a, Špajdel et al, 2015-b).

Pre výskum hemisférickej asymetrie spracúvania podnetov v zrakovej modalite som vytvoril počítačový variant metodiky lateralizovanej prezentácie zrakových podnetov obsahujúci verbálne podnety a geometrické figúry, ktorý umožňuje prezentáciu podnetov na monitore počítača a odpovedanie na klávesnici. Metodika súčasne umožňuje meranie reakčných časov a ukladanie všetkých parciálnych výsledkov pre ďalšie analýzy. Táto metodika bola použitá okrem iného i pri výskume vplyvu hladín testosterónu, estratiolu a progestrónu na kognitívne funkcie (Špajdel, Riečanský, Fischerová, Ostatníková, 2008; Mikulková, Špajdel, 2012).

Vplyv emócií na kognitívne procesy

Spolu s ďalšími kolegami z pracoviska sa zaoberáme problematikou emócií a ich vplyvu na kognitívne funkcie človeka v norme i patológii. Veľká pozornosť bola venovaná vplyvu emočného stavu na diskrimináciu zrakových podnetov. Zistili sme, že negatívne emocionálne stavy ovplyvňujú už počiatočné fázy spracovania zrakových informácií (Budáč, Špajdel, 2009; Budáč, Špajdel, 2011; Budáč, Špajdel, Riečanský, 2011). Zistili sme tiež, že tento vplyv nie je u oboch pohlaví rovnaký (Budáč, Špajdel, 2010; Budáč, Riečanský, Špajdel, 2014). V sérii výskumov s Dr. Jurásovou sme sa venovali problematike vplyvu ľútosti, ktorá zohráva významnú úlohu pri racionálnom rozhodovaní sa medzi viacerými alternatívami (Jurásová, Špajdel, 2009-a; Jurásová, Špajdel, 2009-b; Jurásová, Špajdel, 2011; Jurásová, Biela, Špajdel, 2014). Naším významným prínosom je overenie validity vybraných filmových úryvkov, ktoré môžu slúžiť pre ďalších výskumníkov na experimentálne navodenie konkrétnych emócií u probandov (PDF). Zistili sme, že nemé filmové úryvky sú rovnako efektívne, ako úryvky s dialógmi, ďalej sme zistili, že ženy reagovali väčšou mierou smútku na úryvky s danou cieľovou emóciou než muži (Jurásová, Špajdel, 2011; Jurásová, Špajdel, 2013).Kognitívny obraz autimzu

V spolupráci s Fyziologickým ústavom Lekárskej fakulty UK sme realizovali sériu štúdií zaoberajúcich sa problematikou narušenia kognitívneho a emocionálneho fungovania detí a dospelých osôb s poruchami autistického spektra (Krajmer, Jánošíková, Špajdel, Ostatníková, 2009; Krajmer, Jánošíková, Špajdel, Ostatníková, 2010; Jánošíková, Špajdel, 2014). Výskumne sme potvrdili vplyv aktuálnych hladín testosterónu, progesterónu a estradiolu na vybrané kognitívne funkcie (Krajmer, Špajdel, Celec, Ostatníková, 2011). Okrem toho sme poukázali na špecifický vplyv prenatálnych hladín testosterónu na kognitívne funkcie u autistickej populácie (Krajmer, Špajdel, Kubranská, Ostatníková, 2010; Krajmer, Špajdel, Kubranská, Ostatníková, 2011). Naša spolupráca pokračovala v rámci riešenia dvoch projektov APVV (obidva boli ohodnetené ako excelentne vyriešené projekty). Aktuálne pracujeme na vytvorení objektívnej diagnostickej metodiky pre poruchy autistického spektra založenej na princípe sledovania očných pohybov (eyetracking) a sledovania biomarkerov poruchy v EEG.

Popularizácia vedy

Vedecké poznatky zo psychológie a neurovied približujem verenosti formou popularizačných prednášok, napr. o tréningu kognitívnych funkcií (MENSA v Českej republike, World of Brain, Slovenský olympijský výbor, Vojenské športové centrum Dukla, Maxman Consultants, NextGEN Expo a pod.).

Riešené vedecké granty

Kognitívne dopady športových úrazov mozgu u adolescentov v Slovenskej republike (APVV-19-0568), roky riešenia 2020-2023
Autizmus vo svetle emočných, kognitívnych a biologických kontextov (APVV-15-0085), roky riešenia: 2016-2019 (na základe dosiahnutých výsledkov bol zaradený medzi excelentné projekty)
Vzťah kognitívnych schopností a funkčnej asymetrie mozgových hemisfér (VEGA č. 1/0083/15); hlavný riešiteľ, roky riešenia: 2015-2017
Kognitívne prehodnotenie krásy: Zjednotenie filozofie a kognitívnych štúdií estetického vnímania (APVV-15-0294), roky riešenia: 2016-2018
Kognitívne aspekty estetickej skúsenosti (KEGA č. 004TTU-4/2015), roky riešenia: 2015-2017
Sociálny, emočný a kognitívny obraz autizmu v interdisciplinárnych zrkadlách (APVV-0254-11); roky riešenia: 2012-2015 (na základe dosiahnutých výsledkov bol zaradený medzi excelentné projekty)
Neurokognitívne mechanizmy selektívneho zamerania a udržania pozornosti (VEGA č. 2/0023/10), roky riešenia: 2010-2012
Vplyv genetickej kontroly tvorby oxidu dusnatého a spätného vychytávania dopamínu na senzoricko-motorické vrátkovanie u človeka (VEGA 2/0080/13), roky riešenia: .2013-2015
EUROPLAT - European Network for Psychology Learning and Teaching (No.155981–LLP–1–2009–UK–ERASMUS–ENWA), roky riešenia: 2010-2012
Riadenie pohybov očí: behaviorálne a elektrofyziologické markery normálnej a patologickej funkcie (VEGA č. 2/0160/09), roky riešenia: 2009-2011
Možnosti psychologickej, sociálnej a logoterapeutickej intevencie v systéme poradenských služieb „Pomoc obetiam násilia“ na Slovensku: Retrospektívna analýza a ďalšie perspektívy (VEGA č.1/0177/08), roky riešenia: 2008-2010
Možnosti psychológie v utváraní podmienok pre vyrovnávanie príležitostí jedincov s rozličnými druhmi postihnutia v majoritnej spoločnosti (VEGA č. 1/3641/06), roky riešenia: 2006-2008

Page updated

Google Sites

Report abuse