Svitajúce sny
ZOPÁR SLOV
Pri vlastných koreňoch sa skláňam, len pri nich som celkom istý svojim hlasom.
Prehrabávam sa v tom lístí, čo z koruny
tu padlo na zem nádherné...
Ty sa takto prihováraš
mojim dlaniam a šepkáš
veci dôverné. Nebránim sa...
Pre jeden strom viem, že sem patrím...
- - -
SVITAJÚCE SNY
Ešte sa zopárkrát nadýchnem
a moje pochody s tvárou myšlienok
začnú rásť.
Sny takto ohúrené nádejou na úspech
sa začnú triasť a frázy, tie obyčajné
frázy do vetra hádzané,
si už len odskočia po vienok.
Je to krásne, tá obava z nádeje,
to šťastné chvenie strachu…
strachu z naplnenia
obyčajných myšlienok.
Nebránim sa týmto pocitom
počas rozsnívanej noci
a prebudením
pár chvíľ pred brieždením
so snom čerstvým na perách.
Nebránim sa, je mi to blízke
a už mi ani niet pomoci,
veď Život čaká pri dverách.
- - -
PRIEHĽADNÁ
Zopár tisíc míľ je vybrázdených
v každej kvapke rosy.
K prebudeniu
nejedeného života k životu.
Aj mňa, poletujúc si zrána bosý v zelenej.
Vyzuli sa kvapky tiež.
Z mramorovej scény lačno do zeme,
zanechajúc v mojom srdci niečo nové.
Súce na opis. Priestor v ozvene...
Už neprifarbím, viac sa nedá.
Snáď len, keby bezfarebná krieda
na prekrývanie starých zárezov
čerstvosťou okamihu.
No to každý sám…
Bezbolestné riešenie
alebo aj veda.
Záleží len od okna,
cez ktoré sa pozerám.
- - -
VNÚTORNÁ POKLONA
Ostávam si verný
tak, ako nikomu.
A potom všetkými smermi.
Anjelom v koži ľudskej,
či človečine v koži vlka.
Rozlievam sa do svojich brehov
na viacero strán…
Poletujem s myšlienkami v éteri,
a vrava sa rozfúka.
Ticho lieči....
Byť naporúdzi a neprekážať.
Stíhať sa smiať a nemať hrán.
To všetko je mi jasné.
Roztiahnuť krídla
a vzlietnuť z básne,
z prostého slova mi stačí.
Bez otázok a odpovedí.
Je to všetko len odraz seba,
keď pred sebou v pokore kľačím.
- - -
OKOLOIDÚCE SLOVÁ
Kreslím si pýchu
v klobúku deravom
vo svojom zrkadle
z vlastného dychu
Vôľa ma núti
v pohybe meravom
Nekreslím lásku
nekreslím pohyby
len v sebe tvorím
vytváram poryvy
prstom do obrázku
V pohybe času
sa pýcha mení
odvaha z hlasu
tak túžba v chcení
A preto
objímem starinu,
dôvernú známu,
supom dám svoje zlé.
Nové do
krásna zavinul,
mi telo rozoznie.
...a pocítil lásku...
- - -
NÁDEJ
Zahalený kŕdľom tvárí,
hľadám obrys len mne vlastný,
bez mena.
Pokukujúc zvnútra von
tak často poodhalím…
Čosi z hĺbky?
Odraz krásny…
Z túžby premena.
A nachádzajúc tajne dúfam,
že zbavený som
bremena.
- - -
VĽAVO VPRAVO
Cestou necestou kráčam a zvádzam
so sebou boj. Čas sa míňa, v poznaní
hľadám človeka. On vraj v srdci
sa mi niekde stratil.
A zrádzam vlastný nepokoj.
Beťár práve dosluhuje, tak som mu to
o trošičku skrátil a práve čakám,
či zaznie hudba odveká.
To polyfónne sólo jedného majstra.
Múdri mi vraveli, že kto hľadá nájde
a ďalší to, aby som nehľadal, že tak
či tak poblúdim niekde v pravde.
A ten zvyšok si aj bez tónov žije.
Darmo, toľko slov a z rozumových
dôvodov sa stane klišé, o ktorom
sa toľko píše a ja som v tom tiež.
Len s úsmevom dúfam, že nevinne...
Zbierka básní a fotografií "Svitajúce sny" vyšla v knižnej podobe.