Svitajúce sny

ZOPÁR SLOV

Pri vlastných koreňoch sa skláňam, len pri nich som celkom istý svojim hlasom.

Prehrabávam sa v tom lístí, čo z koruny

tu padlo na zem nádherné...

Ty sa takto prihováraš

mojim dlaniam a šepkáš

veci dôverné. Nebránim sa...

Pre jeden strom viem, že sem patrím...

- - -

SVITAJÚCE SNY

Ešte sa zopárkrát nadýchnem

a moje pochody s tvárou myšlienok

začnú rásť.

Sny takto ohúrené nádejou na úspech

sa začnú triasť a frázy, tie obyčajné

frázy do vetra hádzané,

si už len odskočia po vienok.

Je to krásne, tá obava z nádeje,

to šťastné chvenie strachu…

strachu z naplnenia

obyčajných myšlienok.

Nebránim sa týmto pocitom

počas rozsnívanej noci

a prebudením

pár chvíľ pred brieždením

so snom čerstvým na perách.

Nebránim sa, je mi to blízke

a už mi ani niet pomoci,

veď Život čaká pri dverách.

- - -

PRIEHĽADNÁ

Zopár tisíc míľ je vybrázdených

v každej kvapke rosy.

K prebudeniu

nejedeného života k životu.

Aj mňa, poletujúc si zrána bosý v zelenej.

Vyzuli sa kvapky tiež.

Z mramorovej scény lačno do zeme,

zanechajúc v mojom srdci niečo nové.

Súce na opis. Priestor v ozvene...

Už neprifarbím, viac sa nedá.

Snáď len, keby bezfarebná krieda

na prekrývanie starých zárezov

čerstvosťou okamihu.

No to každý sám…

Bezbolestné riešenie

alebo aj veda.

Záleží len od okna,

cez ktoré sa pozerám.

- - -

VNÚTORNÁ POKLONA

Ostávam si verný

tak, ako nikomu.

A potom všetkými smermi.

Anjelom v koži ľudskej,

či človečine v koži vlka.

Rozlievam sa do svojich brehov

na viacero strán…

Poletujem s myšlienkami v éteri,

a vrava sa rozfúka.

Ticho lieči....

Byť naporúdzi a neprekážať.

Stíhať sa smiať a nemať hrán.

To všetko je mi jasné.

Roztiahnuť krídla

a vzlietnuť z básne,

z prostého slova mi stačí.

Bez otázok a odpovedí.

Je to všetko len odraz seba,

keď pred sebou v pokore kľačím.

- - -

OKOLOIDÚCE SLOVÁ

Kreslím si pýchu

v klobúku deravom

vo svojom zrkadle

z vlastného dychu

Vôľa ma núti

v pohybe meravom

Nekreslím lásku

nekreslím pohyby

len v sebe tvorím

vytváram poryvy

prstom do obrázku

V pohybe času

sa pýcha mení

odvaha z hlasu

tak túžba v chcení

A preto

objímem starinu,

dôvernú známu,

supom dám svoje zlé.

Nové do

krásna zavinul,

mi telo rozoznie.

...a pocítil lásku...

- - -

NÁDEJ

Zahalený kŕdľom tvárí,

hľadám obrys len mne vlastný,

bez mena.

Pokukujúc zvnútra von

tak často poodhalím…

Čosi z hĺbky?

Odraz krásny…

Z túžby premena.

A nachádzajúc tajne dúfam,

že zbavený som

bremena.

- - -

VĽAVO VPRAVO

Cestou necestou kráčam a zvádzam

so sebou boj. Čas sa míňa, v poznaní

hľadám človeka. On vraj v srdci

sa mi niekde stratil.

A zrádzam vlastný nepokoj.

Beťár práve dosluhuje, tak som mu to

o trošičku skrátil a práve čakám,

či zaznie hudba odveká.

To polyfónne sólo jedného majstra.

Múdri mi vraveli, že kto hľadá nájde

a ďalší to, aby som nehľadal, že tak

či tak poblúdim niekde v pravde.

A ten zvyšok si aj bez tónov žije.

Darmo, toľko slov a z rozumových

dôvodov sa stane klišé, o ktorom

sa toľko píše a ja som v tom tiež.

Len s úsmevom dúfam, že nevinne...

Zbierka básní a fotografií "Svitajúce sny" vyšla v knižnej podobe.

Viac informácií o knihe...