(pre)svitanie

Skutočnosť držím v rukách,

popísanú tuto realitou a tamto

mojou vlastnou pravdou. A vždy,

po výdatnom daždi zhora mi ostáva

len atrament vpitý hlboko do dlaní.

Odhliadnuc od toho tvora,

držiaceho mokrý pergamen

a jeho smiešnych požiadaviek

poznačených neznámou krivdou,

držím vlastnú slobodu a práve preto

sa mi stáva táto skutočnosť realitou...

Realitou bez hraníc.

(Autor básne: Vlado Sedlák)