Obr. 1 Model dichotickej stimulácie (neurologicky zdravé osoby)

a) Informácia o verbálnom podnete „ba“, prezentovanom iba do ľavého ucha (monoaurálna stimulácia), sa dostane kontralaterálnymi sluchovými dráhami do pravej hemisféry a ipsilaterálnymi dráhami do ľavej hemisféry. Osoba vypovie, že počula slabiku „ba“. Analogicky táto situácia platí pre pravé ucho.

b) Počas dichotickej stimulácie je potlačená funkcia ipsilaterálnych dráh, preto sa slabika „ga“ dostane iba do ľavej (rečovej) mozgovej hemisféry, zatiaľ čo slabika „ba“ do pravej hemisféry. Slabika „ba“ sa dostáva do ľavej (rečovej) hemisféry až prostredníctvom komisurálnych mozgových dráh (corpus callosum), spájajúcich obe hemisféry. Osoba pravdepodobne vypovie, že počula slabiku „ga“. Slabika „ba“ z ľavého ucha nebýva tak presne reprodukovaná ako slabika z pravého ucha (preferencia pravého ucha).

Kde sa dá využiť dichotická stimulácia?

Metodika má svoje využitie v rámci neuropsychológie, klinickej psychológie, logopédie a rehabilitácie. Pri klinickom vyšetrení môže dichotická stimulácia slúžiť napr.:

• na screeningové neuropsychologické vyšetrenia, na zistenie sluchovej diskriminácie a percepcie rečových podnetov, environmentálnych zvukov a sekvencií tónov,

• na vyšetrenie mozgovej laterality pre spomenuté druhy podnetov,

• na diagnostiku presunu a zamerania pozornosti.

• sledovanie úspešnosti rehabilitácie po úraze mozgu

Dosiahnutý výkon jednotlivca porovnáme s normami (počet odpovedí z jednotlivých uší samostatne, aj počet odpovedí spolu). Špecifické zhoršenie výsledkov v dichotickej stimulácii totiž nastáva pri širokej palete celkových alebo štrukturálnych poruchách mozgu. Zhoršenie sa experimentálne preukázalo napríklad pri mozgových léziách rozličného umiestnenia v mozgu, pri léziách podkôrových častí, pri poškodení predĺženej miechy, pri afáziách, u pacientov s Parkinsonovou chorobou, pri demyelizačných ochoreniach a iných formách ochorení bielej mozgovej hmoty, pri porušení corpus callosum, ďalej u pacientov s degeneratívnou demenciou, pri reziduálnom stave po vysokých horúčkach alebo po otrase mozgu. Dichotická stimulácia môže taktiež odhaliť prítomnosť elektrofyziologickej dysfunkcie pri absencii štrukturálnej lézie.

Verbálny a neverbálny variant dichotickej stimulácie

Cieľom našej práce (Špajdel, 2004; Špajdel, Jariabková, 2008) bolo vytvorenie metodiky dichotickej stimulácie, zloženej z dvoch neverbálnych subtestov (obsahujúcich environmentálne zvuky a sekvencie tónov) a z dvoch verbálnych subtestov (slová a slabiky). Sluchové podnety sa nachádzajú na troch CD nosičoch, odkiaľ sú pomocou aparatúry, zloženej z CD prehrávača a slúchadiel prezentované respondentom.

Zahrnutie rozličných neverbálnych aj verbálnych úloh umožňuje porovnanie a konfrontáciu výsledkov z hľadiska charakteru a významu jednotlivých druhov podnetov. Poskytuje tak možnosť komplexnejšej interpretácie výsledkov.

Na hodnotenie výkonov slúžia percentilové normy pre pre vekové kategórie 9-12 rokov, 13-16 rokov a pre dosplelých vo veku 18-50 rokov. Metodiku možno využiť aj pri práci s afatickými pacientami, ktorí môžu namiesto verbálnej odpovede používať obrázky, kde sú znázornené jednotlivé zvuky, stúpanie resp. klesanie melódie a pod.

Prednosť tejto metodiky, oproti iným, v zahraničí bežne používaným metodikám (obsahujúcich výlučne verbálne podnety), je v možnosti vzájomného porovnania a konfrontácie výsledkov z jednotlivých subtestov (verbálne vs. neverbálne). Metodika takto poskytuje širší rámec možností práce s ňou a možnosť komplexnejšej interpretácie získaných výsledkov.

Naša metodika sa používa na neuropsychologickú diagnostiku v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej, v Českej republike sa používa na diagnostiku vo Fakultnej nemocnici Královské vinohrady v Prahe. Je využívaná aj na ďalších klinických pracoviskách na Slovensku. Výsledky sú priebežne publikované (Jariabková, Špajdel, Puskeilerová, 2006; Špajdel, Jariabková, Puskeilerová, 2007; Špajdel, Jariabková, 2008).